Výchovný štýl funkčnej rodiny

Svojrázny spôsob výchovného pôsobenia rodičov na dieťa, ktorý je dlhodobo uplatňovaný v rodine predstavuje výchovný štýl rodiny. Aký výchovný štýl uplatňujete vo vašej rodine? Pokúste sa identifikovať:

1.      Optimálnu stimuláciu personálnych, emocionálnych, sociálnych kvalít dieťaťa, ako i pevné vzťahy medzi pokoleniami v rodine výrazne determinuje uplatňovanie demokratického výchovného štýlu. Ide o nedirektívne, ale zároveň adekvátne náročné výchovné pôsobenie rodičov na dieťa vyznačujúce sa ideálnymi podmienkami pre zdravý vývin dieťaťa, napr.: citlivosťou, tvorivosťou, akcentom na vnútornej motivácii a sebarealizácii dieťaťa, primeraným prideľovaním povinností zodpovedajúcim individuálnym i vekovým osobitostiam dieťaťa, otvorenou, úprimnou komunikáciou so spätnou väzbou, optimálnym uplatňovaním odmien a minimálnym využívaním trestov. Demokratický výchovný štýl zakladá, upevňuje a ďalej rozvíja v dieťati vedomie povinnosti, zodpovednosti, ohľaduplnosti a úcty ako k niečomu, čo patrí k životu. Medzi rodičmi a deťmi panuje vrelý, starostlivý vzťah, ktorý je vyváženým prepojením lásky, dôvery, prísnosti i patričnej kontroly správania dieťaťa. Rodič, ktorý je prirodzenou autoritou a vhodným vzorom  pre deti, kladie požiadavky na uvedomelé disciplinované správanie sa všetkých členov rodiny, zaujíma sa o názory a pocity dieťaťa, v patričnej miere mu umožňuje zúčastňovať sa rozhodovania o určitých rodinných záležitostiach, svoje rozhodnutia dieťaťu vždy zdôvodňuje.                                                                                    

Prejavy dieťaťa: Vplyvom ideálneho, demokratického výchovného štýlu v rodine u dieťaťa prevláda pozitívne a živé citové naladenie, dieťa je nezávislé, sebapresadzujúce, zdravo sebavedomé, priateľské, kamarátske voči rovesníkom, spolupracujúce voči rodičom, spokojné, usilujúce o čo najlepší výkon, je úspešné.

2.      autoritársky výchovný štýl: rodičia presadzujú moc a ovládanie bez vrelosti, bez prihliadania na individuálne i vekové osobitosti dieťaťa, jeho potreby či mienku, bez obojstrannej komunikácie, praktizujú voči dieťaťu dril s kategoricky stanovenými požiadavkami, ktorým chýba výchovná účelnosť. Stanovujú absolútne nároky, vyžadujú od dieťaťa bezpodmienečnú slepú poslušnosť, úctu k autorite, tradíciu a tvrdú prácu. Preferujúce výchovné metódy sú príkazy a zákazy, pri ich nedodržaní nasleduje trest.

Prejavy dieťaťa: sklon k sociálnej izolácii, chýba spontánnosť, dievčatá bývajú závislé, bez snahy o dobrý výkon, chlapci mávajú sklon k agresivite voči rovesníkom;

3.    liberálny štýl výchovy: dieťa je stredobodom rodičovskej starostlivosti a pozornosti, samé určuje, ako bude, resp. nebude konať. Rodičia so značnou voľnosťou a toleranciou rešpektujú názory dieťaťa, plnia mu všetky priania, pritom vyžadujú len veľmi málo zodpovednosti.

Prejavy dieťaťa: s prevládajúcim živým, aktívnym správaním, avšak často sa u neho rozvíjajú i nežiaduce povahové črty ako sebectvo, neschopnosť podriadiť sa záujmom kolektívu, je prehnane sebavedomé, chýba mu primeraná spoločenská zodpovednosť, v prístupe k rovesníkom, ale i  k rodičom, učiteľom neprejavuje úctu a rešpekt;

4.    koexistenčný výchovný štýl (koexistencia – z lat. existencia vedľa seba): ide o nezúčastnený výchovný štýl, rodičia presadzujú zásadu nezasahovania do života dieťaťa, neplnia si svoje povinnosti voči dieťaťu, sú bez záujmu o jeho potreby, názory, problémy, je mu ponechávaná neprimeraná voľnosť - nikto nikomu nič neprikazuje, v ničom nebráni. Vzájomné vzťahy medzi členmi rodiny charakterizuje ľahostajnosť, nesúdržnosť.

Prejavy dieťaťa: nerozvíjajú sa pozitívne stránky jeho osobnosti, veľkú voľnosť dieťa zneužíva, je nezrelé, má sklon k náladovosti, má problémy s koncentráciou, neovláda svoje impulzy, je rozmarné, chýba mu primeraná spoločenská zodpovednosť, nedokáže sa spoliehať na seba, máva zrejmý sklon k nežiaducim sociálnym prejavom, k poruchám správania, k agresivite, k ignorovaniu pravidiel, dieťa odmieta pomoc aj kontrolu, neprejavuje v prístupe k rodičom žiadnu úctu;

5.    ambiciózny výchovný štýl – jeho výrazným prejavom je prenos nenaplnených ambícií rodičov na dieťa. Pre rodičov je podstatný úspech dieťaťa v oblasti, ktorá je ich objektom záujmu, bez rešpektovania potencialít dieťaťa, jeho možností a schopností i jeho záujmu.

Prejavy dieťaťa: negatívne sebapoňatie dieťaťa, ktoré trpí, prežíva stresy, úzkosť z následkov nesplnenia požiadaviek rodičov, neprimeraný tlak rodičov v rámci ambiciózneho i nasledujúceho perfekcionistického výchovného štýlu je príčinou značnej frustrácie a psychickej deprivácie dieťaťa;

6.    perfekcionistický štýl výchovy – rodičia presadzujú prílišné nároky, nátlak a korigovanie dieťaťa, ktoré nemá možnosť v správnom čase prevziať zodpovednosť a rozhodovať za seba. Rodičia žiadajú od svojho dieťaťa v každom smere maximálne výkony bez ohľadu na jeho individuálne a vekové osobitosti.

Prejavy dieťaťa: nadmerné požiadavky vytvárajú nedôveru vo vlastné sily, neistotu, bojazlivosť, precitlivelosť, poddajnosť, neschopnosť vlastnej koncentrácie;

7.    rozmazľujúci výchovný štýl (protekcionistický) – rodičia presadzujú prílišne starostlivý prístup k deťom, bez postupného odovzdávania zodpovednosti za určité úlohy vo vhodnom čase a vhodnej miere. Vyskytujú sa tri základné formy protekcionizmu:

a)    ochranársky - kuratelný výchovný štýl (kuratela – z lat. opatrovníctvo) - rodičia dieťa až príliš ochraňujú, vnucujú mu svoju starostlivosť, čím mu zabraňujú samostatne sa prejavovať, slobodne sa rozhodovať. Na ochranu dieťaťa vystupujú na verejnosti mnohokrát útočne, ofenzívne;

b)   súcitiaci - kverulantský výchovný štýl – rodičia vnímajú vlastné dieťa nekriticky, pri každom neúspechu trpia spolu s dieťaťom, podliehajú pocitom ukrivdenosti, hľadajú vinu v niekom inom, sú večnými sťažovateľmi;

c)    služobný výchovný štýl - rodičia sa podriaďujú dieťaťu za každú cenu, ide o vzťah, v ktorom nevychovávajú rodičia dieťa, ale dieťa rodičov;

Prejavy dieťaťa: v dôsledku ochranárskej a súcitiacej výchovy v rodine sa dieťa správa bojazlivo, apaticky, nerozhodne, vo všetkom sa spolieha na rodičov, má problémy v kontaktovaní sa, v nadväzovaní vzťahov s rovesníkmi. Prejavujú alibistické postoje a za svoj neúspech obviňujú iných. Tieto štýly rodinnej výchovy brzdia dosiahnutie emocionálnej a spoločenskej zrelosti dieťaťa pred vstupom do ZŠ;

v dôsledku služobného výchovného štýlu dieťa prejavuje nadmernú sebaistotu, nezdravé sebavedomie, nadradenosť, panovačnosť, egoizmus a neúctu voči rodičom i rovesníkom. Nezriedka sa u dieťaťa vyskytujú poruchy správania.

Neadekvátne spôsoby výchovného pôsobenia rodičov na dieťa, ktoré sú potenciálnym zdrojom rodinnej disharmónie, príčinou narušeného psychosociálneho vývinu dieťaťa a dezintegrácie jeho osobnosti, patria medzi dominantné determinanty dysfunkčnosti rodín.